Základom vzniku zubného kazu je deštrukcia tvrdých zubných tkanív pri ktorej dochádza k odvápneniu anorganickej zložky a proteolýze organickej zložky.
Na vzniku zubného kazu sa podieľajú faktory ako vnímavý zub, výživa, mikoorganizmy a časový faktor. Každý z faktorov môžeme vlastným prístupom ovplyvniť.
Vnímavý zub môžeme ovplyvniť zlepšením výživy počas tehotenstva a počas vývoja zubov u malých detí, čím zabezpečíme optimálny vývoj zubných tkanív. Po prerezaní zubov do ústnej dutiny môžeme zvýšiť odolnosť skloviny používaním prípravkov s flouridovým jónom.
Výživa je dôležitá už pri spomínanom vývoji mliečnych zubov od 10. týždňa intrauterinne po 24. mesiac po narodení. Kvalitu trvalých zubov ovplyvňujeme už od 25. týždňa intrauterinne až do 15 roku života. V tomto období by mala byť strava bohatá na minerálne látky ako vápnik, fosfor, fluór, magnézium, vanád, stroncium a stopové prvky. Pre metabolizmus a vývoj tvrdých aj mäkkých zubných tkanív sú dôležité vitamíny A, B, C a D. Takýto príjem minerálov a vitamínov si zabezpečíme denným príjmom ovocia, zeleniny, aspoň pol litra mlieka a stravou bohatou na bielkoviny, rastlinné a živočíšne tuky . Takto môžeme ochrániť vyvýjajúci sa zub pred genetickými vplyvmi a ťažkými ochoreniami. Ak sa zuby prerežú, na sklovinu útočí negatívny vplyv potravy ešte pred jej vstrebaním do tráviaceho traktu. Kariogenita potravy, teda schopnosť spôsobiť zubný kaz závisí od jej chemického zloženia, fyzikálnych vlastností a množstva. Z tohto hľadiska je nebezpečné konzumovať cukry ako sacharóza, ktoré sa na zuby prilepia a tým pretrvávajú v ústach dlhodobo, prenikajú do zubného povlaku a podliehajú skvasovaniu, čím vzniká v ústach kyslé prostredie, v ktorom dochádza k odvápneniu skloviny, čo je prvý krok ku vzniku zubného kazu.
Aby sme obmedzili tento negatívny vplyv potravy, mali by sme znížiť množstvo a frekvenciu príjmu sladkostí a to tak, že ak máme chuť na čokoládu, tak radšej zjeme viac čokolády naraz a potom si umyjeme zuby, ako jesť ju celý deň po kúskoch. Ak nemáme možnosť umyť si zuby po sladkosti, je vhodné napiť sa nesladenej minerálky, vypláchnuť si ústa čistou vodou a dať si žuvačku. Konzumácia potravín ako celozrnné pečivo, vajíčka, strukoviny, koreňová zelenina, oriešky, kareláb, kapusta nám pomôže predísť vzniku kazu. Najdôležitejším krokom v boji proti zubnému kazu je večerné čistenie zubov tesne pred spaním, pri ktorom musíme odstrániť všetky zbytky potravy nalepené na zuboch a medzi zubami.
Mikroorganizmy v ústach tvoria zmiešanú flóru tvorenú z vyše 325 druhov baktérií, vírusov, kvasiniek a prvokov, ktoré sa v ústach vyskytujú pravidelne alebo prechodne. Niektoré sú schopné prežiť bez vzduchu (anaeróbne), iné prežijú len v jeho prítomnosti (aeróbne). Mikroorganizmy tvoria tri štvrtiny zubného povlaku. Sú schopné skvasovať cukry z potravy a tvoriť kyseliny, ktoré poškodzujú sklovinu. Taktiež sú schopné tvoriť vlastné cukry, ktoré spôsobujú nárast zubného povlaku. V ústach žijú okrem mikroorganizmov spôsobujúcich zubný kaz aj také, ktoré spôsobujú ochorenia parodontu, teda ďasna, závesného aparátu zuba, zubného cementu a kosti. Pri ich poškodení je prvým príznakom krvácanie z ďasien.
Časový faktor môžeme vedome ovplyvniť našou starostlivosťou o ústa. Len pravidelná hygiena ústnej dutiny nám zabezpečí vytvorenie prostredia v ktorom mikróby nebudú mať šancu spôsobiť poškodenie skloviny alebo parodontu. Čím dlhšie necháme mikróby v povlaku pôsobiť, tým skôr nás odmenia zubným kazom, alebo zápalom ďasna. Najdôležitejším krokom pri odstraňovaní zubného povlaku je jeho mechanické odstraňovanie pomocou zubnej kefky a pasty pravidelne dvakrát denne, ráno po raňajkách a večer po jedle pred spaním.